Rastliny

Každý, kto chce pestovať kaktusy, by mal vedieť o periodickom spôsobe života svojich obľúbených rastlín. Väčšina druhov rastie v podmienkach, kde sa striedajú teplé zrážkové obdobia s obdobiami suchými a chladnými. Rastliny sa tomu prispôsobili tak, že v zimnom období znižujú svoj metabolizmu na minimum.

Jeseň je pre kaktusárov pekným obdobím. Vyrovnanie dĺžky dňa a noci, ako aj rozdiely teplôt spôsobujú, že sa rastliny začínajú viac podobať tým v prírode. Nastáva intenzívny rast tŕňov, rastliny sú kompaktnejšie, krajšie. Ak to počasie dovolí, môžeme ešte polievať, ale nie je to už také výdatné polievanie ako v lete, keď nám väčšia teplota značnú časť vody odparí. Aj keď je cez deň ešte teplo, noci sú už studené a mokrý substrát spolu s chladným počasím by mohli spôsobiť hnilobu koreňov s následným uhynutím celej rastliny. Substrát udržujeme vlhký, ale nie mokrý. Myslíme na to, že rastliny budeme zazimovávať v úplne suchej pôde a aj oni musia byť zatiahnuté. Známe, ak nevieš, či poliať, radšej nepolej, platí teraz dvojnásobne. Môžeme ešte naposledy prihnojiť. Vyberieme si však taký prípravok, ktorý má minimálny obsah dusíka a maximálny draslíka a fosforu. Tieto prvky, zvlášť draslík, umožňuje lepšie vyzrievanie pletív rastlín, čo je veľmi dôležité pri chystaní sa na zimný odpočinok. Do posledných zálievok je dobré pridať insekticíd. Po polročnej vegetácii, hoci sme aj používali prípravky proti škodcom, je vhodné pred uložením na zimu kaktusy ošetriť proti koreňovke. Keď budú rastliny uložené na zimnom stanovišti, v suchom substráte, bolo by totiž veľmi problematické proti hmyzu bojovať.

S pribúdajúcim chladom prestaneme polievať úplne, zato však o to intenzívnejšie vetráme. Niektoré kaktusy práve v tom čase kvitnú. Vzhľadom na chladné, sychravé počasie je vtedy veľmi vhodné rastliny pozorovať a odkvitnuté kvety radšej včas odstrániť, aby nezačali hniť. Cez kvety by sa mohla hniloba preniesť do rastliny.

Kaktusy necháme vonku najdlhšie, ako nám to počasie dovolí. V novembri, keď býva hmlisté, sychravé počasie, je možnosť nočných mrazov a dlhší pobyt vonku by rastlinám už neprospel, prenesieme ich na zimovisko.

Kedže sme už dlhšiu dobu nepolievali a zemina je celkom preschnutá, kaktusy sú pekne "zavädnuté" a pripravené prežiť dlhé zimné mesiace i začiatok jari bez kvapky vody, v úplnej stagnácii. Je to ich spôsob života. Keby sme na tom chceli niečo meniť, ublížili by sme im. Sú prispôsobené životu na miestach, kde by iné rastliny zahynuli. Preto sa nemusíme obávať, že by im dlhšie obdobie bez vodu ublížilo.

Substrát musí byť úplne suchý. Skontrolujeme ho tak, že pár dní ho necháme preschnúť v teplej miestnosti. Kaktusy môžeme prezimovať aj bez zeminy. Rastliny vyberieme zo zeme, očistíme korene, prípadne skrátime. Zabalíme do mäkkého papiera a môžeme naukladať do škatúľ, kde budú až do jari.

Zimovanie by bolo ideálne na svetle, v temperovanom skleníku, pri teplote okolo 10^oC. Sú to zelené rastliny, takže svetlo by bolo vhodné. Nakoľko však zimu prežívajú v stagnácii, neprijímajú vodu ani živiny a neprebieha u nich zrejme ani fotosyntéza, dokážu prežiť zimu v úplnej tme. Ak teda nemáme možnosť umiestniť ich na svetle, musíme ich dať aspoň do chladu a sucha, aby zastavili rast. V zime je v našich klimatických podmienkach málo svetla, za oknom v teplej miestnosti by rástli ďalej. Pre nedostatok svetla by sa vytiahli, vysilili, asi by prežili, ale určite by nekvitli. Takéto podmienky sú vhodné pre teplomilné druhy ako uebelmanie, melocactusy, discocactusy a pod.

Príprava na zimu je veľmi dôležitá. Zima býva obdobím najväčších strát. Príčinou je snaha o predĺženie vegetácie, polievanie do neskorej jesene. Zazimovanie rastlín s vlhkým substrátom, keď korene prestanú fungovať, býva pre ne osudné. Tiež nesprávna voľba priestoru môže byť príčinou uhynutia rastlín. Zimovanie vo vlhkej pivnici spolu so zemiakmi a zeleninou vôbec nie je vhodné. Je tam príliš veľ plesní, húb a hniloby, ktoré v kombinácii s vysokou vlhkosťou kaktusy riadne preriedia. Ideálne teda bude zimovať kaktusy na suchom, svetlom a chladnom mieste. Môže byť tmavé, ale nemalo by byť teplé. Väčšine druhov vyhovuje teploty okolo 10oC, pričom občasné výkyvy nadol či nahor nerobia problémy. Také miesta sú v nevykurovaných verandách rodinných domov i na schodištiach panelákov. Teplota tam neklesá pod nulu, aj svetla je relatívne dosť. V panelákoch sú aj suché pivnice, cez ktoré nevedú rúry ústredného kúrenia. Svetla je tam málo, ale to nie je až také dôležité.

Doprajme našim rastlinám zimný odpočinok. Robme to tak, aby sme im nebránili v ich spôsobe života, aby nás mohli na jar opäť tešiť svojou krásou a nádhernými kvetmi.