Drosera rotundifolia

Mäsožravá rastlina (kvôli prevahe hmyzu ako koristi u väčšiny mäsožravých rastlín sa používa aj pojem hmyzožravá rastlina) je rastlina, ktorá dokáže vyživovať heterotrofne lovom živočíchov. Mäsožravé rastliny sú schopné fotosyntézy a predácia sa u nich vyvinula v dôsledku nedostatočného príjmu živín z pôdy. Tieto druhy rastú na chudobných pôdach.

Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce aktívne, teda také, ktoré sa aktívne pri chytaní koristi pohybujú. Pohyb je veľmi rýchly (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktívnych pascí zaraďujeme pasce rodov Aldrovanda, Dionaea a Utricularia. Druhú skupinu tvoria pasce pasívne, napríklad lepkavé listy (Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a Darlingtonia). Treba však podotknúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú (Drosera, Pinguicula). Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 - 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou, čo má dvojaký význam: Hmyz prilepený väčšou časťou tela sa z pasce ťažšie dostáva a zväčšením styčnej plochy sa súčasne zväčšuje plocha, kde sa uskutočňuje resorbcia. Niektoré rosičky dokážu ohnúť celý list okolo koristi (Drosera capensis). Ďalšie dokážu pohybovať iba tentakulami. Podľa iného delenia sa pasce rozdeľujú do 5 skupín:

1. adhézna pasca - založená na lepkavosti povrchu listov (Drosera, Pinguicula, Drosophyllum a Byblis)
2. mechanická pasca - vznikla premenou listovej čepele. Obe polovice pasce sa na podnet sklapnú a korisť uväznia(Aldrovanda vesiculosa).
3. podtlaková, čiže hypotenzná pasca (z latinského hypotensio = nízky tlak, podtlak) - pascami sú niekoľkomilimetrové mechúriky so záklopkou. Podtlak vytvorený zvláštnymi mechanizmami vnútri mechúrika umožňuje po otvorení záklopky nasať korisť, ktorá mechúrik podráždila (Utricularia).
4. gravitačná pasca - prilákaný hmyz skĺzava a padá alebo je iným spôsobom jeho pohyb navedený do vnútra láčky. Pohyb sa teda deje v smere gravitačnej sily (Nepenthes, Cephalotus, Darlingtonia, Heliamphora a Sarracenia (okrem druhu Sarracenia psittacina)).
5. dentivná pasca - pasca využíva chodby, na ktorých vnútornom povrchu sú mnohopočetné chlpy. To, že sú tieto chlpy orientované do vnútra slepo končiacej chodby, vedie nič netušiacu korisť hlbšie a hlbšie do pasci („proti srsti“ sa lezie koristi ťažšie). U druhu Sarracenia psittacina je chodbou vnútro ležiacej láčky. U rodu Genlisea je takáto chodba pod zemou. Je vo vnútri zložitého lapacieho orgánu v tvare prevráteného písmena Y. Lapací orgán je pôvodom listového (napriek tomu, že je pod zemou), a nie koreňového.

Prvým autorom, ktorý v roku 1975 napísal dielo o mäsožravých rastlinách bol Charles Darwin.

Pestovanie

Mäsožravé rastliny sa pestujú v čistej rašeline alebo substráte, ktorý je zložený z rašeliny, piesku a dreveného uhlia. Pokojová teplota by mala mať 22 stupňov Celzia a nemali by sa nachádzať blízko ústredného topenia. Mäsožravé rastliny majú slabý koreňový systém, ktorý nesmie vyschnúť, preto by kvetináče mali stáť vo vode. Vyžadujú pravidelné zalievanie zásadne dažďovou alebo destilovanou vodou, prípadne prevarenou alebo odstátou vodou. Pre fotosyntézu potrebujú slnečné osvetlenie. V zimných mesiacoch, pri nedostatku osvetlenia je potrebné obmedziť zalievanie.