Rastliny

Väčšina izbových rastlín sú rastliny, ktorých pôvodným domovom je voľná príroda. Čím prirodzenejšie prostredie a režim im vytvoríme, tým lepšie sa im bude dariť. Väčšina izbových rastlín v letnom období sa nachádza v plnej vegetácii. Práve preto im musíme zabezpečiť čo najvhodnejšie podmienky pre ich zdravý rast.

Aj keď sa väčšina izbových rastlín v každom ročnom období bez problémov prispôsobuje izbovej teplote, počas horúcich letných dní treba rastlinám dopriať časté vetranie a každodenné zalievanie. Rastlina, ktorú sme presádzali (najvhodnejšie obdobie na presádzanie je koniec jari, začiatok leta), spotrebuje v prvých týždňoch, keď vyrastajú nové korienky, viac vody ako obyčajne. Pri nadmernom zalievaní však môže prestať rásť alebo i zahynúť.

V období intenzívneho rastu vyžadujú izbové rastliny aj dostatok živín, ktoré im dodávame zálievkou. Na prihnojovanie používame bežné, najlepšie tekuté hnojivá. Rýchle rastúce druhy a rastliny pestované v rašelinovom substráte prihnojujeme v lete každých 7 až 10 dní, ostatné raz za 2 až 3 týždne. Rastliny, ktoré sme len nedávno presadili, neprihnojujeme, kým dobre nezakorenia. Koncom augusta hnojenie obmedzíme. Pri polievaní a prihnojovaní je dôležité, aby celý koreňový bal bol rovnomerne prevlhčený a prebytočná voda vytiekla z črepníka von. Nestačí polievať iba do misky pod črepníkom. Najlepšie je rastliny zavlažovať kropením alebo miernym prúdom vody pri obvode nádoby, kde pôda najskôr presýcha.

Vždy pred hnojením nezabudnime rastlinu poliať. Presadené rastliny hnojíme až po dvoch mesiacoch, keď sa z čerstvého substrátu už spotrebovali výživné látky. Pokiaľ sme rastliny presádzali pomerne neskoro, alebo použitý substrát obsahoval dlhotrvajúce hnojivo, nehnojíme vôbec.

Pomocou ostrého nožíka alebo nožníc niektoré izbové rastliny môžeme pravidelne zrezávať, rastlina tak získa pevnejšiu stavbu. Pri viazaní stonky o oporu musíme dbať, aby nebolo pritesné, pretože rastlina môže prestať rásť.

Kvitnúce rastliny v období kvitnutia prihnojujeme špeciálnym hnojivom a vädnúce kvety odstraňujeme – zabránime tým výskytu chorôb a pomôžeme rastline šetriť energiu. Odstraňujeme tiež vädnúce, poškodené alebo škodcami napadnuté listy a zavlažujeme rastliny aj „zhora“, pomocou jemného rozprašovača. Nerosíme ich však na slnku – kvapôčky vody pôsobia ako zväčšovacie sklo a slnko by mohlo rastliny popáliť. Pravidelným rosením môžeme zabrániť tiež výskytu roztočov (červených pavúčikov), ktorým sa darí hlavne v suchu a teple.

K častým letným ochoreniam izbových rastlín patria hrdza a pleseň. Ak je rastlina napadnutá týmito chorobami, musíme odstrániť všetky infikované listy a aplikovať fungicídy (na citlivé časti rastlín aj preventívne).

Izbové prostredie nie je pre mnohé rastliny pôvodom z trópov a subtrópov úplne ideálne a často je to aj na nich vidieť. Sú vytiahnuté, slabé, farba ich listov a kvetov je nevýrazná. Práve v lete im možno vytvoriť to, čo je pre ne, naopak, akýmsi zázračným balzamom. Je to úplne jednoduché. Takmer všetky izbové rastliny sa totiž lepšie cítia na čerstvom vzduchu, v prijateľných teplotných rozmedziach, pri dostatku svetla a aj vyššej vzdušnej vlhkosti vo vonkajších podmienkach.

Pobyt vonku počas leta predstavuje pre mnohé izbové rastliny rýchle zotavenie z uzatvorených, málo svetlých priestorov, navyše s pretrvávajúcou nižšou vzdušnou vlhkosťou. Rastliny vonku pomerne rýchlo začínajú ožívať, vyháňajú nové listy, majú bohatší a kompaktnejší rast, ich olistenie je sýtozelené a nevidieť na ňom usadnutý prach.

Pobyt vonku vyhovuje predovšetkým rastlinám, ktoré znášajú aj nižšie teploty v noci (striedanie teplôt), ako sú juky, rôzne druhy paliem, šeflera, monstera, begónie, papraďorasty, figovníky, cisus, antúrie, myrta, citrusy, brečtan, kaktusy a sukulenty a iné. Takisto pre črepníkové rastliny s okrasným kvetom (azalky, kamélie, vianočné hviezdy, cyklámeny) je pobyt vonku veľmi prospešný. Podobne aj čínske ruže (Hibiscus rosa – chinensis), klívie alebo vianočné kaktusy obľubujú čerstvý vzduch počas najteplejších mesiacov roka. Opatrnosť vyžaduje letnenie dracén a difenbachií, ktoré citlivo reagujú na zníženie teploty v nočných hodinách aj počas leta a takisto na silné slnečné lúče.

Subtropické druhy vyžadujú cez leto dostatok svetla a čerstvého vzduchu. Teplé slnečné miesto je vhodné pre kaktusy, palmu ďatlovú, oleander, fikus, agávu. V polotieni stromov sa dobre darí napríklad azalkám, fuksii. Aby korene rastlín tak rýchlo nepresychali, zapúšťame črepníky do zeme a prikryjeme ich tenkou vrstvou rašeliny, ktorá zadrží vlahu. Kvetinám na balkóne postačí asi 20 cm hlboká debnička. Do nej postavíme rastliny a priestor medzi črepníkmi vyplníme rašelinou, ktorú kropíme aj s rastlinami.

Osobitnú pozornosť venujeme polievaniu. Za letných horúcich a dlhých dní spotrebujú rastliny viac vody a veľa sa aj vyparí, preto polievame častejšie a výdatnejšie. Vlhkomilné druhy (difenbachia, begónia kráľovská, paprade, azalky) nesmieme nechať nikdy preschnúť, zatiaľ čo kaktusy, sukulenty, niektoré hľuznaté a cibuľové druhy vydržia alebo dokonca vyžadujú dlhší čas sucho.

Najlepšie je polievať ráno, aby rastliny mali dostatok vody po celý deň a najmä v období najvyššej teploty. Na polievanie všetkých druhov rastlín, teda aj izbových, je najvhodnejšia mäkká, odstáta a slnkom prehriata voda, ktorá by mala mať aspoň teplotu ovzdušia, kde sa rastlina nachádza. Izbovým rastlinám osoží, ak ich za teplého počasia kropíme vlažnou vodou na listy alebo ich vynesieme na mierny dážď.